Boh nie je starý muž s bielou bradou

Boh nie je starý muž s bielou bradou, ktorý rozhoduje o tom či pôjdeme do neba alebo do pekla. Boh je všetko to, čo my sami nemáme, ale veľmi by sme chceli mať. Boh je niečo, čo nám samým chýba. Pre niektorých z nás to je sebavedomie, pre niektorých múdrosť alebo inteligencia, niektorým chýba schopnosť milovať alebo súcit, niektorým zase nebojácnosť, odvaha, energia, trpezlivosť..... pre väčšinu z nás je to možno aj kombinácia týchto vecí.

Keď máme v živote takú jedinečnú možnosť ako je stretnúť Avatára – osvietenú bytosť – a keď sme natoľko inteligentní že ho aj rozoznáme, tak vtedy jednoducho nemôžeme od neho odtrhnúť oči. Vtedy začneme cítiť, že je na ňom niečo výnimočné. Je to niečo, čo presahuje našu logiku. Nemá to nič spoločné s fyzickou náklonnosťou, prečo by inak zdravý, heterosexuálny, mladý muž upäto hľadel na svojho Guru so slzou v oku nemohúc odtrhnúť od neho pohľad? Prečo by potom osvietení Majstri, ktorí vôbec nie sú atraktívni, mali tisícky stúpencov a žiakov zo všetkých vekových skupín, z rôzneho pôvodu, z rôznych kultúr?

Je to preto, lebo Avatári majú vlastnosti, ktoré nám samým chýbajú. Tá energia, ktorú vyžarujú je pre nás tak príťažlivá, že začneme cítiť určitý druh očaru. Je to niečo nepopísateľné, vy sami nechápete, čo sa vo vás odohráva, neviete, čo vlastne cítite a prečo, a už vôbec neviete ako by ste to opísali. 

Väčšinou sa to vo vás odohráva na úrovni hlbšej ako je vaša logika schopná zaradiť. Neviete, či to čo cítite je obdiv alebo rešpekt, láska, závisť, či žiarlivosť, nič z týchto vecí neviete vôbec pomenovať. Je to preto, lebo keď Boh vstúpi do vášho života, jednoducho sa presunietie za hranice logiky a začnete nasledovať svoje srdce. Je to preto, že je to vaše vnútro, vaša bytosť, ktorá ho rozoznala, nie vaša logika. Táto hlboká túžba stať ako on ide z vášho samotného vnútra.

Preto keď vám do života vstúpi Guru, nemôžete od neholen tak odísť. Keď nájdete svojho Guru, je to to najväčšie ľúbostné dobrodružstvo s vašim vyšším JA. Hlboko vo vnútri vaša bytosť cíti, že vy sami ste ako on, že vy sami máte tie isté kvality ako on a v jeho prítomnosti si pomaly začnete rozpomínať, kto vlastne ste. A časom si zrazu uvedomíte, začnete chápať že “Ja som On” - Tat Tvam Asi.

Táto hlboká túžba stať sa ako on je to, čomu hovoríme oddanosť voči svojmu Guru. Guru tu nie je preto, aby sme ho vychvaľovali, aby sme sa mu klaňali k nohám, aby sme mu preukazovali rešpekt alebo ospevovali jeho meno. Guru je tu preto, aby nás zaviedol k zbožsteniu. Je tu nato, aby nám pomohol rozpamätať sa, že my už sme všetko to, čo je on. Je tu na to, aby nás zaviedol tam, kam naše vnútro túži ísť. Guru je lampáš ktorý nás vedie cez tmavý les ilúzie a zmätenosti. On je ten, kto má schopnosť nás prebudiť do nášho skutočného potenciálu.

 Takže – Boh nie je starý muž s bielou bradou. Boh sme my sami. Len sa musíme rozpamätať.

Ma Nithya Vibhooti (Ingrid Kurilová)

Život je Leela – Božská Hra

Život je Leela – božská hra. Sme tu na to, aby sme sa zabávali. Sme tu na to, aby sme si život užívali. Život je len dráma a my by sme sa mali smiať a užívať si každú jej scénu. 

Prečo je pre nás také ťažké sa na život pozerať  takýmto spôsobom?

Všetko naše trápenie je len kvôli tomu, že životu neustále  hovoríme „NIE“. V každej situácii vzdorujeme tomu, čo sa v našom živote deje. Nepáči sa nám ako sa veci vyvíjajú a neustále sa snažíme život kormidlovať želaným smerom. Chceme z toho, čo je urobiť to čo by sme my chceli aby bolo. Ten rozdiel medzi tým, čo je a tým, čo by sme chceli aby bolo je príčinou nášho utrpenia. 

Keďže neustále hovoríme NIE tomu čo je, počet našich myšlienok za sekundu stúpa tým že neustále vymýšľame nové stratégie a spôsoby, ako by sme zmenili súčastnú situáciu. Preto nikdy nie sme v prítomnom momente. Naša myseľ nás neustále odnáša preč od prítomného okamihu. Unáša nás buď to budúcnosti plánovaním toho, čo by sa podľa nás malo stať, alebo do minulosti spomínaním na staré zlaté časy. 

V mysli neustále skáčeme z minulosti do budúcnosti a z budúcnosti do minulosti a nikdy nežijeme v prítomnom okamihu. Nemáme čas užívať si to čo je. Toto je spôsob ako nám život uniká doslova pomedzi prsty, pretože my jednoducho nedokážeme schmatnúť to čo práve je a proste si to naplno užívať. 

Lenže užívať si túto Leela, túto hru, je jediný spôsob ako sa dá skutočne žiť. Neustále plánovanie a spomínanie na minulosť nie je život, je to utrpenie. Je to vyčerpávajúce a frustrujúce. Ak sa zmierime s tým čo práve je, naša myseľ automaticky odpadne, zmizne a my pristaneme v prítomnom okamihu. 

V živote sú tri veci, ktoré musíme pochopiť:

Pozorovateľ (divák, vy)

Pozorované (scéna)

Pozorovanie (proces pozorovania alebo náš pohľad na situáciu)

Musíme pochopiť že divák, scéna a proces pozorovania sú od seba nezávislé v každej situácii a za každých okolností. 

Napríklad, keď máme jednu príjemnú skúsenosť, automaticky očakávame že keď sa ocitneme v podobnej situácii opäť, tak náš zážitok bude rovnaký, čiže príjemný. Očakávame, že tá istá scéna alebo náš proces vnímania tejto scény nám,divákovi prinesie takú istú skúsenosť ako predtým. 

Lenže ono to tak nie je. Pretože rieka neustále tečie, my sa neustále meníme a každá situácia je nová v každom momente. Tá istá scéna nikdy nemôže mať ten istý efekt na pozorovateľa (diváka) a takisto aj proces vnímania tej scény bude úplne iný.  Lenže ľudia tomu neveria.  Neveria, že tieto tri veci sú za každých okolností a bezpodmienečne nezávislé a preto upadajú do závislostí. Ľudia očakávajú, že cigareta im prinesie ten istý pocit blaženosti zakaždým keď si ju zapália, a preto skúšajú znova a znova tú istú vec, až kým sa nestanú závislí a nebudú vedieť ako prestať. Tak isto je to aj s jedlom, alkoholom, so vzťahmi ....

Ak sa odpútate od toho, aký efekt bude mať nová scéna na vás ako diváka v procese pozorovania, a pochopíte že všetky tri sa neustále nezávisle od seba menia, a to zakaždým a nepredvídateľne, tak budete zrazu úplne uvoľnení a čerství v každom momente. Pretože život má len jednu istotu a to je to, že je nepredvídaťeľný. Život, to je zákonitá zmena. 

Takže či tomu veríte alebo nie:

Divák je nový a čerstvý v každom momente.

Scéna je nová a čerstvá v každom momente. 

Proces pozorovania (to ako vidíme situáciu) je nový a čerstvý v každom momente. 

Všetky tri sú od seba nezávislé, neexistuje medzi nimi žiadne spojenie. Preto ich nevnímajte automaticky ako tie isté. Pochopte, že rieka nestále tečie, vy sa neustále meníte, všetci sa neustále menia, všetko čo vidíme okolo nás sa každým momentom mení, to len my si myslíme že je to stále to isté. Preto, nechajte sa unášať prúdom, buďte čerstí v každom momente, v každej situácii. Užívajte si túto Leelu – Božskú Hru naplno.

Povedzte životu ÁNO.

Ma Nithya Vibhooti (Ingrid Kurilová)