Ak si myslíte, že modlitba sa rovná oddanosť tak sa mýlite.
Modlitba a oddanosť majú od seba tak ďaleko ako severný a južný pól.
Naše chápanie modlitby a oddanosti je čisto závislé od toho ako chápeme svet, život, existenciu a vesmír.
Sú tri spôsoby ako sa môžeme pozerať na vesmír a život:
1. Život je náhoda.
2. Život bol stvorený nejakou vyššou silou a všetko sa podriadilo jej rozkazu
3. Život nie je nič iné ako vedomé rozhodnutie vedomia zväčšiť sa aby sa mohlo samo zo seba viac tešiť.
Ľudia, ktorí veria, že život je len náhoda budú stále trpieť. Pretože si myslia, že boli donútení sa narodiť nejakou vyššou silou a teraz musia žiť aj keď je to proti ich vôli. Cítia sa sami a opustení. Život pre nich je ako život siroty. Je plný bolesti a smútku.
Ľudia, ktorí veria vo vyššiu silu, niekoho, kto sa rozhodol stvoriť život a vesmír, tí majú strach z neposlúchnutia tejto vyššej moci a toho, že keď porušia jej pravidlá, tak skončia v pekle. Tito ľudia žijú pod neustálou hrozbou a v strachu z potrestania.
Tretiu skupinu tvorí viera védskej tradície, ktorá vie, že vesmír existuje na základe čistého rozhodnutia vedomia rozšíriť sa a pokojne si užívať samého seba. <span>Pokojne si užívať </span>samého seba.
To znamená, že aj toto zväčšené vedomie je to isté vedomie ako bolo predtým, nie je ničím oddelené ani nie je ničomu nadriadené. Je to celok a tento celok je jeden.
Púrna mantra v jazyku sanskrit je krásnym vyjadrením celostvosti vesmíru:
Purna mada, purna midam,
Purnat, purna mudachyate,
Purna sye, purna madaye,
Poorna meva va sichyate.
Význam tejto mantry je: Existuje celok. Keď vezmete tento celok a odstránite ho z celku, tak ten celok aj naďalej zostane ako celok. Toto je nádherný popis toho, že vesmír, kozmos je vedomie, celý vesmír je vedomie, jeden celok, je to všetko čo existuje. Takže aj keď z neho odstránite celok, tak musí zostať celý, pretože celok je všetko čo je, čo existuje.
Ak máme správne pochopenie, že voči nám nebolo urobené žiadne spyknutie, ktoré nás donútilo sa narodiť na planéte Zem, že nebudeme potrestaní keď zomrieme, že neexistuje hriešnik ani hriech, že tu nie sme sami a že nie sme oddelení, tak automaticky upadneme do oddanosti. Sme tu na to aby sme si život spokojne užívali, nič iné.
My sami sme súčasťou tohto vedomia, tohto celku, prišli sme na to, aby sme sa tešili. Existencia celku je len na spokojné užívanie si.
Na základe tohto pochopenia existencie používame buď modlitbu, alebo oddanosť.
Moditba je veľmi lacná. Prečo? Pretože ľudia sa modlia iba vtedy, keď ich život je hore nohami a vtedy začnú žobrať „šéfa hore“ aby to napravil. Modlitba nie je nič iné ako žobranie v agónii, depresii a beznádeji. Keď prosíme niekoho tam hore, kto to tu celé riadi aby nám odpustil a aby pre nás niečo urobil.
Ale v koncepte celku, jednoty neexistuje „šéf tam hore“. Tento celok je ako organizmus v ktorom každá bunka, každá časť, každý atóm, každá molekula má svoju vlastnú nezávislú inteligenciu. Preto všetko čo sa deje v tomto celku je inteligentne zosynchornizované. Pozrite sa na naše telo. Ľudské telo je príkladom celku, ktorý funguje na dokonalej synchronizácii. Každá časť, každý orgán, každá žľaza, každá bunka vie aká je jej úloha, a má svoju nezávislú inteligenciu. Naše telo je celok ktorý je súčasťou tohto celku a je reprezentáciou toho ako tento celok funguje.
Oddanosť je ako kvietok. Oddanosť je roztápanie sa v centre synchronicity. Keď pochopíme že nie sme oddelení, že nie sme sami, že neexistuje „veľký šéf“ ani nebo a peklo jednoducho sa roztopíme a zhodíme všetko naše utrpenie. V oddanosti budete kvitnúť ako kvet a akákoľvek emócia sa stane posvätnou.
Keď máme správne porozumenie o existencii, o vesmíre a o celku, tak sme božskí. A potom všetky naše emócie sú posvätné emócie. Kdežto v prípade odlitby sú to len prestrašené emócie.
Preto nájdite správne pochopenie o živote a o existencii a roztopte sa v oddanosti.
V jeho rannej správe zo 7. Novembra 2010
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára