Pľúca dýchajú vzduch sami o sebe, bez toho aby sme im pomáhali.
Mozog robí asociácie konceptov s inými konceptmi sám od seba.
Naša myseľ myslí (náhodne bľaboce) úplne sama o sebe.
Poďme spolu na minútku nazrieť hlbšie do vnútra...
Ako dlho môžete udržať svoju myseľ v úplnej tichosti?
Ak sa pokúsite prestať myslieť, myšlienky znova začnú chodiť samé od seba.
Slová, verbalizácie, myšlienky a emócie sú úplne automatické.
Nemôžeme ich zastaviť tým, že ich budeme kontrolovať, ale ak ich budeme pozorovať bez odsudzovania postupne ich môžeme zastaviť.
Náš mozog pracuje úplne sám od seba.
Jeho funkcia nemá nič spoločné s našim pričinením.
To znamená že my nie sme tí, ktorí vykonávajú skutky a tí, ktorí myslia myšlienky.
Telo a myseľ sú len "to", nie "ja".
Myšlienky mozgu a reakcie tela sú len výsledkom činnosti, ktorú vykonávajú naše bunky.
My nie sme fyzické telo, myseľ a zmysly.
My nie sme myseľ a jej automaticky bľabotajúce myšlienky.
My sme tiché, bezkonceptné, ustálené vedomie ktoré si ich je vedomé.
My sme to vedomie, ktoré pozoruje automatické funkcie tela a mysle.
My sme len tichý pozorovateľ.
My sme Život, Vedomie, Povedomie ktoré si je jednoducho vedomé toho že existuje.
My sme sa len mýlne stotožnili s naším fyzickým telom a mysľou.
Celý ten čas to bola omylná viera.
To skutočné "ja", tá tichá vedomá myseľ nie je obmedzená len na mozog ani nič iné.
Skutočné "ja" je všetko za hranicami fyzikálnej formy.
Je to nič a zároveň je to večné Všetko.
Ale rozmýšľať nad tým nám nepomôže si to uvedomiť a zažiť.
Cesta k sebarealizácii je pomocou meditácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára